Ako prebieha návšteva maid cafe v Akihabare 🇯🇵

Pri svojej druhej ceste Japonskom som ako fanúšik anime samozrejme znovu musel zavítať do Akihabary a navštíviť maid café.

Maid café je typ kaviarne, kde vás obsluhujú čašníčky oblečené v slúžkovských uniformách. Správajú sa k zákazníkom s prehnanou úctou, oslovujú ich „master“ alebo „princess“ a snažia sa vytvoriť zábavnú, trochu teatrálnu atmosféru. K zážitku patrí spoločné robenie gest pri servírovaní jedla, kreslenie obrázkov na omeletu alebo možnosť odfotiť sa s obľúbenou maid. Maid café sú populárne medzi fanúšikmi anime a mangy, ale zavítať tam môže ktokoľvek, kto chce zažiť niečo netradičné.

Výber maid café

V Akihabare je maid café skoro na každom rohu, no okolo obeda sú tie známejšie často plné. Ja som si tentokrát vybral @home maid café.

Nachádza sa v sedemposchodovej budove, pričom od tretieho poschodia vyššie fungujú jednotlivé podlažia ako samostatné maid café tejto značky.

Čakanie a vstup

Vyšiel som na tretie poschodie a postavil sa do radu. Po chvíli vyšla zamestnankyňa, ktorá však nebola v maid uniforme, a niečo sa ma spýtala po japonsky. Nerozumel som, tak som len odpovedal, že som tam prvýkrát. Podala mi kartičku v angličtine s pravidlami maid café, cenami a menu. Jedným zo základných pravidiel je zákaz fotografovania, ak sú na snímke viditeľní zákazníci alebo maid.

Po asi 20 minútach čakania som sa dostal na rad. Otvorili sa dvere a privítala ma celkom vysoká Japonka v maid uniforme.

Uvítací rituál a usadenie

Spýtala sa ma, či nehovorím japonsky. Odpovedal som, že trochu áno. Pri vstupe do hlavnej časti zazvonila zvončekom a oznámila môj príchod. Ostatné maid sa otočili smerom ku mne a všetky naraz ma pozdravili.

Po usadení sa predstavila ako きぬ a spýtala sa, či uprednostním angličtinu alebo japončinu. Keď som po japonsky odpovedal, že angličtina je lepšia, asi to pochopila ako signál, že tú japončinu nepredstieram, a ďalej na mňa hovorila len po japonsky.

Dostával som kartičku na zbieranie zliav. きぬ sa spýtala na moje meno, ja som ho povedal v japonskej verzii a súhlasil, že ho zapíše katakanou.

Objednávka a zážitok pri stole

Dala mi svoje odporúčanie z menu a prečítala text z obálky o tom, ako urobí všetko pre to, aby som bol spokojný. Úplne som tomu nerozumel, ale podstatu som pochopil.

Podmienkou návštevy maid café je objednať si aspoň jeden nápoj a zaplatiť hodinové vstupné, ktoré bolo okolo 700 jenov. Vybral som si balíček, ktorý obsahoval nápoj a jedlo podľa vlastného výberu, fotku s obľúbenou maid a pamätný album na túto fotku.

Ako nápoj som si objednal teplé matcha latte, ako jedlo オムライス (omuraisu) – japonskú omeletu s ryžou.

きぬ mi pochválila japončinu a spýtala sa, či som tam prvýkrát, či žijem v Japonsku, kedy som prišiel a ako dlho zostanem. Našťastie som všetko pochopil a vedel odpovedať.

Potom mi doniesla katalóg maid a spýtala sa, s ktorou sa chcem odfotiť. Katalóg som ani neotvoril a rovno som povedal, že s ňou.

Jedlo a pitie

Po chvíli mi iná maid priniesla moje matcha latte a spýtala sa, čo mi má naň nakresliť. Povedal som, že nejaké milé zvieratko, a tak nakreslila mačku.

Potom nasledoval klasický rituál – spolu s maid som musel rukami spraviť gestá a povedať „moe moe kyun“.

O niečo neskôr prišla オムライス a rovnaká otázka, tak som si dal nakresliť opäť mačku, keď už som ju mal na matcha latte. A znovu „moe moe kyun“ rituál.

Doteraz bol celý zážitok fajn – bolo to niečo nové, zaujímavé a celkovo to pôsobilo dobre.

Omeleta však za veľa nestála. Ale človek do maid café fakt nechodí kvôli jedlu.

Pozorovanie atmosféry

Pri jedle som pozoroval, ako prebieha fotenie ostatných zákazníkov. Neboli tam len muži alebo turisti, ale aj Japonky v školských uniformách, ktoré boli jednoznačne stredoškoláčky. Okrem mňa tam bola len jedna štvorčlenná skupinka z Ameriky a zvyšok tvorili Japonci.

Po dojedení sa však dostavila nuda. Nemal som čo robiť, tak som len čakal na fotenie. Trvalo to asi pol hodiny a tento dlhý úsek čakania dosť znížil celkový zážitok. Nevidel som ani žiadne live predstavenie.

Ak by fotenie prebehlo skôr a mohol by som hneď odísť, určite by to bol lepší zážitok.

Fotenie s maid

Po pol hodine sa na pódiu objavila きぬ, zahlásila moje meno do mikrofónu a ja som išiel na pódium. Ponúkla mi tri rôzne pózy s odporúčaním, tak som dal na jej radu. Fotka bola urobená fotoaparátom Instax.

O chvíľu som dostal pamätný album aj s fotkou. Fotka je dosť malá, ale myslím, že celkom vyšla.

Platenie a odchod

Následné platenie znovu znížilo zážitok. きぬ niekam zmizla a ja som musel inej maid povedať, že chcem zaplatiť kartou. Platba kartou bola síce možná, ale za celý čas som videl ľudí platiť iba v hotovosti. Klasické Japonsko.

Podal som jej kartu a čakal. Po chvíli pribehla iná maid s tým, že potrebujú PIN. Kartu vložili čipom do terminálu namiesto swipe platby. Keď som zadal PIN, chcel som rovno odísť, ale poslali ma naspäť na miesto. Trvalo niekoľko minút, kým mi vrátili kartu a účet, a až potom som mohol odísť.

Záver

Návšteva maid café je jednoznačne zážitok, ktorý by som pri návšteve Akihabary odporúčal. Škoda len niekoľkých detailov, ktoré ho trochu pokazili.