Akú hodnotu má dnes naše vzdelanie?

Slovenské a celkovo stredoeurópske školstvo bolo niekedy považované za vysoko kvalitné. V súčasnosti to už tak dlho nie je, kde sa stala chyba? Podľa môjho názoru sa zmenil pohľad ľudí na vysoké školy a s tým prišlo aj ich prispôsobenie sa dopytu. Kým niekedy bol vysokoškolák odborník, dnes je vysokoškolák už každý, štúdium na vysokej škole sa berie ako samozrejmosť pre všetkých.

Nízku kvalitu slovenského školstva vidno napríklad v rebríčku najlepších univerzít sveta. Kým v TOP 500 nájdeme štyri české univerzity (Univerzita Karlova, Masarykova Univerzita, ČVUT, Západočeská Univerzita), niektoré dokonca v TOP 200, najlepšia slovenská univerzita (Univerzita Komenského) sa nachádza až na 551. mieste. Myslím, že tento rebríček je celkom dobrý ukazovateľ, aj keď vysoké hodnotenie univerzity ako celku nezaručuje vysokú úroveň jej jednotlivých fakúlt. Slovenskí študenti, ktorí požadujú kvalitné vzdelanie preto často odchádzajú študovať do Česka, čo je aj môj prípad.

Ľudia si jednoducho zvykli, že na vysokú školu už dnes ide úplne každý, že existuje veľké množstvo jednoduchých škol, najmä ponúkajúcich tzv. soft obory, ako je napríklad rekreólogia alebo viacero humanitných oborov. Študenti si zvolia štúdium jednoduchého nepraktického oboru a potom sa čudujú, prečo sa nemajú kde uplatniť, že nemajú komu hovoriť, že na rekreáciu sa na leto hodí plávanie a na zimu lyžovanie a naopak to nefunguje. O prírodovedecké a technické odbory veľký záujem nie je, potenciálni študenti si uvedomujú ich náročnosť a aj fakt, že tieto školy študentov aj vyhadzujú, čo dnes niektorí vzhľadom na existenciu nekvalitných nenáročných vysokých škol považujú za neslýchané. Úroveň väčšiny vysokých škol preto klesá, snažia sa prilákať čo najviac študentov. Väčšine študentov to ale zjavne nevadí, ak by im to vadilo, určite by napríklad tí v Trenčíne demonštrovali za zvýšenie úrovne ich univerzity a nie proti tomu, že ju niekto označil za nekvalitnú a povedal tak nahlas pravdu.

Dobrým príkladom sú u nás aj súkromné vysoké školy. Kým v zahraničí je súkromná vysoká škola často zárukou kvality a úrovne, u nás sú to školy pre všetkých, ktorí sa na tie štátne nedostali (reklamy v metre na štýl ,,Nepřijali vás na VŠ? Pojďte k nám" sú trefne cielené), prípadne sa nechcú zdržovať štúdiom a majú prostriedky na to titul si zaplatiť.

Ďalším príkladom nízkej kvality slovenských vysokých škôl je neznalosť anglického jazyka ich študentov ale aj absolventov. Pre mňa osobne je úplne nepochopiteľné, ako môže vysoká škola vyprodukovať absolventa neznalého angličtiny. Absolvent vysokej školy by mal byť odborník na svoju oblasť, byť schopný naďalej sa vzdelávať a zlepšovať. Väčšina informácií, hlavne tých odborných, je dnes dostupná výhradne v anglickom jazyku. Človek neznalý tohto cudzieho jazyka stráca prístup k obrovskému množstvu dôležitých informácií, ako sa teda má stať odborníkom? Nehovoriac o komunikácií s inými odborníkmi alebo len o obyčajnom vyhľadávaní informácií. Na každej vysokej škole by som určite zaviedol povinnú výuku anglického jazyka, napríklad na intermediate úrovni. Firmy ponúkajúce preklady abstraktov diplomových prác do angličtiny (mimochodom skvelá obchodná myšlienka) by síce stratili zákazníkov, nestávalo by sa však, že absolvent vysokej školy nie je schopný ani len prekladu piatich riadkov textu do cudzieho jazyka.

Aby som to zhrnul, úroveň slovenských vysokých škôl sa podľa môjho názoru prispôsobuje dopytu zo strany študentov. Ak teda študenti chcú, aby boli nimi navštevované vysoké školy kvalitnejšie, musia začať kvalitu požadovať.