Recenzia hry Call of Duty: Black Ops

Pred pár dňami vyšla nová hra zo série Call of Duty s názvom Black Ops, ktorá sa snaží naviazať na úspech Modern Warfare I a II a priniesť zaujímavú hru zo špionážneho prostredia studenej vojny. Sľubuje silný príbeh, výraznú atmosféru a rozmanité misie. Ako tieto sľuby splnila sa pozrieme v tejto recenzii.

Herná séria Call of Duty sa dá rozdeliť na dve časti, a to na hry z druhej svetovej vojny a na hry zo súčasnosti. Prvá skupina, teda hry z druhej svetovej vojny boli neskutočné nudné, monotónne a otravné, zatiaľ čo Modern Warfare a Modern Warfare II boli inovatívne, zábavné, atmosférické a jednoducho skvelé hry.

Možno vás napadla otázka, ako je možné, že v hrách jednej série sú takéto rozdiely. Dôvodom je, že tieto hry vyrábajú dve rôzne firmy, a to Treyarch a Infinity Ward. Treyrach vyrába tie mizerné hry z druhej svetovej vojny a za úspechom Modern Warfare I a II stojí Infinity Ward.

Black Ops je na prekvapenie dielom firmy Treyrach, ktorá sa konečne pokúsila byť trochu originálna a urobiť kvalitnú hru. Ako som už v úvodne spomínal, hra je zasadená do obdobia studenej vojny, konkrétne do 60tych rokov s výnimkou jednej misie v Rusku na konci druhej svetovej vojny (v Treyrach si to jednoducho neodpustili).

Príbeh hry je celkom zaujímavý aj keď často dosť chaotický a neprehľadný, je však celkom rýchly a pútavý, nedosahuje však kvalít Modern Warfare, takže nebudete mať problém sa od neho odtrhnúť. Keďže je hráč v pozícií vypočúvaného subjektu, ktorý si postupne spomína na niektoré misie, ktoré absolvoval, čo umožnilo vytvoriť celkom pestré misie bez nutnosti ich priamej nadväznosti. Výsledkom je však viditeľná rozkúskovanosť a občasný gýč, ktorý mi občas pripadal ako kopírovanie nápadov z iných hier alebo dokonca filmov. Hudba v niektorých misiách dotvára atmosféru (nočný útok na člne za pri Sympathy for the devil od Rolling Stones), ktorá je podľa môjho názoru pri takýchto hrách veľmi dôležitá.

Za negatívum rýchleho a akčného príbehu by sa dala pokladať, ako to už u takýchto hrách býva, lineárnosť. Celý priebeh misie je dopredu presné daný a naskriptovaný, do cieľa vedie vždy práve jedna cesta. Občas sa však dá mierne vybočiť a našťastie to nevyústi do zaseknutia skriptov a nutnosti reštartu misie ako v niektorých hrách (v novom Medal of Honor sa to stávalo aj bez vybočenia).

Graficky je hra na dobrej úrovni, horšie je to však s fyzikou a hlavne inteligenciou protivníkov, ktorá je na dosť nízkej úrovni. Keď NPC naskočil do auta tak, že jeho nohy ostali pod autom a hlava sa objavila v kabíne, spomenul som si na časy starej Mafie. Takých chýb však našťastie nie je veľa. Čo vás na hre ale sklame je herný čas kratší ako priemerná doba spánku.

Ak by som to mal zhrnúť, Black Ops je dobrá aj keď nie skvelá hra a určite sa ju oplatí vyskúšať už len kvôli tomu, že lepšie FPS momentálne na trhu asi nie je (nový Medal of Honor je len nepodarená zabugovaná napodobenina Modern Warfare bez akejkoľvek atmosféry), aj keď som od tejto hry očakával trochu viac.